O tom čo ma v USA najviac šokovalo, alebo čo sa mi v Amerike najviac nepáči

Keď ste si už všimli, v mojich blogoch si väčšinou prečítate články pozitívnejšieho smeru. Píšem len o tom čo cítim a ako vidím veci z môjho pohľadu. Aj keď sa mi v živote veci nepáčia, naučila som sa s tým žiť a nesústreďujem na to svoju pozornosť. Väčšinou sa sústreďujem na veci, ktoré sa mi tu páčia. Týmto blogom, reagujem na dotazy typu „či je všetko v USA tak krásne a dokonalé“? Nie, nie je. Neznamená to, že nie sú veci v mojom živote, alebo v USA, ktoré sa mi nepáčia. O týchto veciach vám samozrejme rada napíšem. Trochu mi trvalo, kým som si tieto veci dala dokopy a nazbierala to, čo sa mi tu nepáči, pretože ja som maximálne spokojná s tým kde a ako žijem. Viem, že aj keď sú tu nejaké veci, ktoré nie sú po mojej vôli, že aj tak ma nič neodradí od života v USA, lebo už roky som nebola spokojnejšia ako som teraz. Tak ideme na to. Začnem pekne poporiadku písať čo ma tu šokovalo, keď som tu prvý krát prišla :)

1. Ženy v obchodnom dome v natáčkach a v pyžame

Neverila som vlastným očiam, keď som pri nákupe potravín mala možnosť vidieť niektoré Američanky ako si v pohode s úsmevom nakupovali ešte v pyžamových nohaviciach a natáčkach na hlave. V období, keď som žila v Ohiu, tak som tam mala možnosť stretnúť viac krát takto vystrojené ženy.

Momentálne žijem v Chicagu kde žije viac Európanov, tak preto sa s tým už veľmi nestretávam. Ešte predtým ako som sa vyberala žiť do USA som počula o tom, že človek tu môže stretnúť ženu v natáčkach na ulici alebo v obchode.

Riešenie alebo postoj k veci: Keď tieto štýlové ženy v obchodných centrách, alebo na ulici náhodou stretnem, tak ich neodcudzujem a ani si ich nevšímam. Je to ich životný štýl a ich sebavedomie, nech robia tak ako to cítia. Veď žijú v slobodnej krajine, že?

2. Nechutný chlieb

bread-512066_1920

Keď som prišla po prvý krát do USA a ochutnala chlieb, ktorý bežne Američania jedia, tak som myslela, že sa po….. Ten chlieb nie len že mi vôbec nechutil, ale aj dva krát príjemne nevonial.

V ústach som mala pocit, že jem ako keby nedopečené cesto. Skúšala som si kupovať rôzne iné druhy chlebov a to hlavne tie celozrnné, ale každý z nich chutil sladko, na čo som ja nebola zvyknutá.

Chýbala mi chrumkavá kôrka a vôňa naozajstného chleba. Raz sa mi stalo, že som si chlieb upiekla. To bola veľká radosť. Priniesla som aj do práce aby Američania ochutnali ako chutí naozajstný chlieb.  Teraz je to celkom inak. V Chicagu máme Poľské pekárne a ja si kupujem čerstvo upečený chlieb na aký som bola zvyknutá či už na Slovensku, alebo neskôr aj v Prahe.

Riešenie alebo postoj k veci: Kto nemá takéto možnosti zakúpenia si čerstvého chleba a je odkázaný na ten americký, tak mu nič neostáva, len si na ten chlieb zvyknúť, alebo si ho sám upiecť :)

3. Mestská doprava a chýbajúce chodníky

Záleží v akom štáte, alebo meste žijete. Ja som žila na mnohých miestach a všade to bolo inak. Vo veľkých mestách boli chodníky a aj mestská doprava, ale v menšom meste sa väčšinou musíte pohybovať len autom a to naozaj všade, aj keď máte len jeden kilometer do práce, alebo obchodu.

Najhoršie bolo pre mňa si zvyknúť žiť v štáte New York v mestečku Mahopac.

Tam som bola bez auta stratená. Jazdil tam vlak, ale k nemu som sa bez chodníka dostala pešo ťažko. Dlho som tam nevydržala a presťahovala som sa do New Jersey do mestečka, kde ľudia bežne chodili pešo. Keď som prišla do USA po druhý krát, tak som zakotvila v Ohiu a tam som bola odkázaná len na auto. Veľmi mi chýbala prechádzka len tak po meste a tak som vyhľadávala rôzne parky, lebo na chodenie som bola denno denne v Prahe zvyknutá a mala som pocit, že bez chôdze sa už vôbec nehýbem. V Chicagu si môžem vybrať, či pôjdem autom, využijem mestskú dopravu, alebo pôjdem pešo a to mi vyhovuje asi najviac :)

Riešenie alebo postoj k veci: Mali by sme si vyberať miesto pre život tam, kde bude pre nás výhodnejšie.. Každý je iný a niekomu neprekáža sa prevážať v aute každý deň tak, ako mne. Vybrala som si z toho dôvodu Chicago a som spokojná.

4. Dovolenka len jeden týždeň

Áno, je to tak. Nenadarmo sa hovorí, že „Amerika je pre býka“. Tu obyčajne zamestnaní ľudia si nedovolenkujú celý mesiac tak ako je to u nás. Samozrejme viacerými odpracovanými rokmi u jedného zamestnávateľa sa pár dní dovolenka rok čo rok navyšuje, ale stále to nie je a nebude tak ako sme boli na Slovensku zvyknutí.

Riešenie alebo postoj k veci: Aj to nás môže popohnať v živote dopredu, keď si uvedomíme, že by bolo lepšie začať podnikať a žiť život z ktorého si dovolenku brať nemusíme a hlavne sa stať šéfom samému sebe. No nie? Čo poviete. Je to lepšie, ako plakať nad tým čo nemáme. Každý má svoj život vo svojich rukách a je len na vás ako so svojim životom naložíte.

5. Klimatizácia na každom kroku

Tí, komu je stále horúco, tak sa tomu tešia a užívajú si klimatizáciu v USA. Ja som zamrznutá osôbka a stále je mi zima. Naučila som sa s tým žiť a to hlavne tak, že aj v letnej horúčave musím mať pri sebe nejakú teplejšiu mikinu.

Áno musím :)  Všade keď sa ocitnem v mrazivej klíme, tak aby som to prežila z úsmevom bez zamrznutia. Klimatizácia v lete je všade. V banke, v práci, v kostole, v škole, v obchodoch, v aute no proste na každom kroku.

Riešenie alebo postoj k veci: Snažím sa v lete čo najdlhšie ako je to možné zdržiavať vonku na slniečku, lebo mám pocit, že ma leto práve kvôli tej klimatizácii obchádza. Telo dostáva pri takých to zmenách teploty poriadny šok. Aj keď to nie je také jednoduché, tak sa snažím klimatizácii čo najviac vyhnúť.

bedroom-665811_1920

family-room-382150_1920

sofa-186633_19206. Ťažký a nevkusný nábytok

Vždy keď som mala možnosť vojsť do krásneho veľkého domu v Amerike, ma prekvapilo to, že tam na mňa číhal ťažký väčšinou tmavý nábytok skoro z každej izby.  Možno je to len môj pohľad a pocit, lebo verím tomu, že sú aj medzi nami milovníci takéhoto nábytku, ale na mňa ten nábytok nepôsobí dobre a nie je vôbec praktický.

O nábytku viem toho viac, lebo pracujem v jednom z európskych nábytkových predajní. Sme dosť vyhľadávaná predajňa práve kvôli tomu, že nie je v USA dostatok nábytku toho to štýlu, ktorí pôsobí ľahko a má rôzne užitočné funkcie. Všade naokolo sme obsypaní obchodmi s nábytkom, kde môžete nájsť ťažký a tmavý nábytok a k tomu ešte vyrobený v Čine alebo Malajzii.

Američania sa v tom vidia a nič iné ani nepoznajú. Ich sedačky sú také mäkké, že keď si do nich sadnete, tak naozaj z nich vstať je umenie. Čoraz viac Američanov navštevuje náš obchod a nechápavo a priam nadšene pozerajú aký nábytok máme v ponuke.

Svetlý nábytok je priam na roztrhanie. Kupujú ho hlavne rodičia pre deti, lebo v amerických obchodoch je detský nábytok tmavo hnedý, čierny, alebo biely. Obdivujú naše praktické a estetické kúsky nábytku. Už neraz som mala chuť ich nahrať pri tom ako vyzerajú pri pohľade na náš nábytok, ktorý im my predstavujeme a ukazujeme ich rôzne funkcie.

Nenadarmo sa hovorí, že európske kúsky oblečenia a nábytok sú oveľa viac vkusnejšie a krajšie ako Americké.

Riešenie alebo postoj k veci: Pokiaľ sa vám nepáči nábytok aký môžete kúpiť v amerických obchodoch, tak si vyhľadajte online alebo rôzne kamenné obchody, ktoré ponúkajú európsky nábytok.

7. Na rok 2016 v mojom prípade 3 krát drahšie zdravotné poistenie. 

Pre rok 2016 nastávajú rôzne zmeny v zdravotnom poistení, ktoré výrazne zdraželi. Presvedčila som sa o tom včera. Dozvedela som sa, že budem platiť mesačne asi 3 krát viac za zdravotné poistenie ako v roku 2015, tak mi ta informácia skoro vyrazila dych.

Riešenie alebo postoj k veci: Nariekanie na to, že je zdravotné poistenie drahé a nariekanie na vládu mi nepomôže. Tým len spôsobím to, že ostanem stáť na jednom mieste.

Oveľa viac si uvedomujem to, aké je dôležité byť slobodný a nezávislý.  Táto situácia je mojím hnacím strojom k tomu, aby som pridala a osamostatnila sa čo najskôr od môjho zamestnania a zarobila si dostatočne na to čo potrebujem tým, čo ma najviac baví.

Vybudovať si pasívny príjem, je mojou prioritou a o tomto bude aj môj ďalší blog, kde budem písať o tom ako si môžete vybudovať svoj pasívny príjem a ako to robím aj ja :)

8. Presladené torty, zákusky a medová šunka.

Odsťahovanie do Chicaga bola pre mňa z jednej strany výhra, lebo som sa tu dostala k podobným potravinovým výrobkom, na aké som bola zvyknutá doma. Keď som si chcela kúpiť v Ohiu nejakú tortu, alebo zákusok k nejakej slávnostnej príležitosti, tak som mala problém. Všetko bolo tak veľmi presladené, že sa to vôbec nedalo jesť a to som naozaj maniak na sladké.

Naše sladkosti akosi chutia menej sladko a celkom ináč ako tieto tu v USA. Neviem ako to najlepšie opísať.

To isté so šunkou. Ešte pred 15 rokmi keď som tu bola s ex manželom, tak sme v jednom obchode kúpili šunku. Prišli sme domov, ochutnali sme ju, a zistili sme, že má nasladlú chuť. Až neskôr sme na to prišli, že v Amerike je „honey ham“ bežná obľúbená šunka s medom. To sa nedalo vôbec jesť. Od vtedy sme si dávali veľký  pozor čo kupujeme, aby takéto divné chuťe v šunkách a iných produktoch sa nám už do našej chladničky nedostali.

9. Sprepitné nielen v reštaurácií 

4813983939_da75c39782_o

V USA je odmenený čašník nie minimálnou mzdou, ale  „špeciálnou“ mzdou ( najnižšiou zo všetkých povolaní a remesiel, oni sú špeciálna trieda). 
Je tu zvyk dávať sprepitné od 15% do 20% percent podla spokojnosti. Tringelt v USA je zvykom dávať aj v kaderníctve, rôznych salónoch alebo taxi službe.

Stretla som sa z požadovaním tipu v Raw Food obchode, kde som nakupovala a platila kartou, a automaticky som musela pripočítať tip pre predavačku za pokladňou. 

Riešenie, alebo postoj k veci: Pred tým to tak nebolo, lebo ma to štvalo, ale teraz sa snažím pozerať na tú vec tak, že každá práca je ťažká a namáhavá určitým spôsobom, tak preto sa tomuto sprepitnému nebránim, ale ešte s úsmevom a úctou tringelt danému pracovníkovi poskytnem :) Peniaze sú energia, a veľmi záleží na pocitoch aké dávaš pri vydávaní peňazí.

Majte sa krásne a žite si svoj autentický život tak, aby ste boli hlavne šťastní :) :) :)

Prajem nádherný víkend :)

Jolka

Jolka Williams

Milujem život v Amerike a všetky príležitosti ktoré Amerika ponuka a mojim poslaním je ukázať ľudom cestu ako si môžu splniť svoj Americký sen! Môj príbeh si môžete prečítat tu >> Som autorkou online eBooku Amerika na dosah>>

Komentáře

  • Lenka 15.11.2015 12:09

    Velmi zaujimavy clanok a dobre napisany. Suhlasim s vela myslienkami… S cim nesuhlasim je stazovanie si na veci ako slecny v pyzame a v natackach alebo medova sunka… My ako slovaci sa bojime vsetkeho noveho a na co nie sme zvyknuti, bez toho aby sme sa nad tym zamysleli a otvorili novemu sposobu zivota.. Mne ludia v pyzame, v maskach, vselijako obleceni a zmalovani vobec neprekazaju, lebo preco nie? Sme volna krajina a pokial nikomu neublizuju, preco by sme ich mali kritizovat za to co maju oblecene. Ja Ti poviem ze aj ja som isla v pyzame do obchodu ked sme obaja s priatelom boli chori a potrebovali lieky 😀 a so sunkou.. mimo Slovenska su vselijake nove chute a kombinacie na ktore nie sme zvyknuti.. Cheese and jam bagel, ovocno-zeleninove stavy, sweet potato cupcakes.. Preco nie? Treba si zvyknut na nove chute a uvidis, ze mozno Ti nieco zachuti.. Nech sa Ti dari!

    • Jolka Williams 15.11.2015 15:30

      Ahoj Lenka,
      vážim si tvoj názor a môžem len s tým súhlasiť. Keby si si prečítala článok dôkladnejšie, tak by si tam podobné myšlienky ako tu teraz zdieľaš aj prečítala.
      Mojim zámerom článku bolo to poukázať na veci v USA, ktoré ma šokovali a ako som sa k tomu postavila ja. Áno súhlasím aj s tým, ako si napísala, že by sa Slováci mali zamyslieť a otvoriť novému spôsobu života. Práve ten článok mal vyvolať u mnohých zamyslenie sa nad tým v akom uhle pohľadu sa na všetko pozerajú.
      Prajem príjemný deň :)

  • daniela 15.11.2015 09:10

    Zaujimavy clanok, potesil aj pobavil 😀 To som vobec netusila. Dakujeeem, Joli a zdielam na https://www.facebook.com/danielinepero.sk.story/

    • Jolka Williams 15.11.2015 15:21

      Ahoj Danielka,
      hahahhahah som rada, že ta môj článok aj pobavil :) :) :) Lepšie je, keď sa nejaké veci človek dozvie aj hlbšie, a to práve od nás čo tu v USA žijeme :)
      Veeeeľmi pekne ďakujem za zdieľanie :)
      Praje príjemný zbytok víkendu :)

  • Jirka 15.11.2015 08:13

    Ahoj Jolko,
    a jakou máš zkušenost s tím, jak američané tráví svůj volný čas? Chodí společně po práci nebo o víkendu třeba sportovat nebo je těžké někoho najít např. na squash, badminton, tenis? Mají na to vůbec čas?

    • Jolka Williams 15.11.2015 15:18

      Ahoj :)
      Američania trávia svoj volný čas tak, ako si sami dovolia. Mnohí žijú urýchlený život a nemajú čas ani na rodinu a ani na šport a sú tu zas mnohí, čo si seba vážia a vedia že trávenie času s rodinou, alebo s priateľmi a pritom si zašportovať vedie k spokojnému životu.
      Je tu dosť veľké množstvo tenisových kurtov a stále keď prechádzam okolo, tak sú preplnené hráčmi. Čo sa týka všeobecného športu, tak Američania veľa športujú. Ja keď som sa raz vybrala k Michigan Lake o 6 ráno, tak ma prekvapilo, koľko ľudí skoro ráno behá okolo jazera. Trošku som sa zahanbila, že nebežím s nimi, lebo človek až má chuť v tom dave bežať :)

  • Andrea 15.11.2015 02:43

    Ahoj,
    So vsetkymi 9timi bodmi uplne suhlasim. Zo zaciatku sme zili v St.Louis a najst naozaj dobre potraviny v obchodoch bolo nemozne.Odkedy zijeme v Chicagu je to uplne pohoda. Da sa tu zohnat skoro vsetko :)

    • Jolka Williams 15.11.2015 02:49

      Ahoj Andrea,
      ďakujem za zdieľanie tvojich skúseností, lebo ja v Ohiu som naozaj mala problém s nakupovaním potravín. Tu v Chicagu si pripadám ako v Europe a aj Horálku si môžem kúpiť keď sa mi zachce :) :) :)

  • Martin 14.11.2015 20:16

    Ahoj ty jsi žila v Mahopacu? Já právě taky 2 roky, jak je ten svět malý 😉

    • Jolka Williams 15.11.2015 01:54

      Ahoj Martin,
      samozrejme, že som tam žila a dosť často som cestovala vlakom do New Yorku :) To boli časy :) Bolo to už dávno v roku 1999. Určite sa tam veľa zmenilo, musím tam niekedy zájsť :) Áno svet je naozaj malý :)

Přidat komentář

* Nezapomeňte na povinné pole.

  • Amerika nielen prežívať, ale žiť

  • Rubriky